V záujme rozvoja chemického priemyslu palív začala spoločnosť Third Petroleum Plant na začiatku 50. rokov 20. storočia s výrobou sírovodíka-ílu, sulfidu volfrámového-aktívneho uhlia,-ílu na báze sulfidu volfrámu a katalyzátorov na hydrogenáciu bridlicového oleja z čistého sulfidu volfrámu a sulfidu molybdénu. Šiesty ropný závod začal vyrábať katalyzátory na báze kobaltu-pre Fischer-Tropschovu syntézu a od roku 1960 vyrábal katalyzátory na báze kyseliny fosforečnej-rozsievkovej zeminy pre kompozitné procesy. Začiatkom 60. rokov 20. storočia Čína rozvinula svoje bohaté zdroje ropy a začala priemyselnú výrobu katalyzátorov na rafináciu ropy. V tom čase sa v rafinérii Lanzhou prvýkrát vyrábali katalyzátory na katalytické krakovanie ropy a v roku 1964 bola postavená a uvedená do prevádzky závod na výrobu hliníkových katalyzátorov Xiaoju Si-. V 70. rokoch začala Čína vyrábať vzácne zeminy-X-typu molekulárnych sitá{17}{17}sitá vzácnych zemín{17}typu vzácnych zemín. Koncom 70-tych rokov začal závod Changling Refinery Catalyst Plant vyrábať ko-koloidný procesný oxid kremičitý-oxid hlinitý s podporou vzácnych zemín typu-Y{24}}typu molekulárnych sitiek a neskôr závod Qilu Petrochemical Company Catalyst Plant začal vyrábať polosyntetické{25}vzácne{26}{26}}závody s vysokou objemovou hustotou molekulové sitá typu zem-Y-. Čína začala s vývojom reformných katalyzátorov v 60. rokoch 20. storočia. V polovici-60. rokov 20. storočia začala Tretia rafinéria ropy vyrábať platinové katalyzátory a v 70. rokoch postupne vyrábala bimetalické platinové-réniové katalyzátory a polymetalické reformovacie katalyzátory. V rámci hydrorafinácie začala Tretia ropná rafinéria v 60. rokoch 20. storočia produkovať molybdén-kobalt a molybdén{38}}niklové pred-katalyzátory. V 70. rokoch minulého storočia začala vyrábať molybdénové-kobalt{44}}niklové nízkotlakové-katalyzátory pred-hydrogenácie a v 80. rokoch začala vyrábať hydrorafinačné katalyzátory v tvare trojlístka.
V záujme rozvoja organického chemického priemyslu začala Čína od konca 50. do začiatku 60. rokov 20. storočia vyrábať katalyzátory na báze železa- na dehydrogenáciu etylbenzénu, katalyzátory na báze chloridu ortutnatého/aktívneho uhlia na výrobu vinylchloridu z acetylénu cez chlorovodík, katalyzátory na báze oxidu vanádu na oxidáciu naftalénu na ftalanový anhydrid, okrem iného niklový skelet vo fluidných lôžkach. V polovici-60-tych rokov 20. storočia, aby sa uspokojili potreby čínskeho petrochemického rozvoja, sa množstvo novovyrobených katalyzátorov rýchlo zvýšilo. V 80-tych rokoch sa vyrábali rôzne selektívne hydrogenačné katalyzátory pre rafinované olefíny a začala sa výroba mikrosférických oxidových katalyzátorov na oxidáciu propylénového amoniaku, nosičových kovových katalyzátorov na oxidáciu etylénu a kyseliny octovej na vinylacetát, vysokoúčinných katalyzátorov polymerizácie olefínov a voštinových katalyzátorov na spracovanie priemyselných odpadových plynov.
Katalyzátory sa široko používajú v rôznych priemyselných odvetviach na celom svete a ich budúci vývoj má obrovský potenciál v oblastiach, ako je vedecký výskum katalyzátorov, vývoj a využitie čistej energie, ochrana životného prostredia a zlepšená ekonomická efektívnosť a riadenie a ochrana životného prostredia ľudí. Stručne povedané, ľudské prežitie a rozvoj, vrátane jedla, oblečenia, prístrešia a dopravy, sú neoddeliteľné od katalyzátorov a ich vývoja.
